Čo nikdy nenastane

Hana Zemánková- Čo nikdy nenastane

To ťažké bdenie čo ma postihlo,

nedá sa len tak vymazať.

Je to azda bielidlo

čo hneď všetko zrovná?

To, čo prežívam,

nechcel by ani netvor,

keď po nociach sa túla

a nikde nikoho.

Hrad spánkov tu neleží

ani princ v brnení

čo vedel by mi hádam pomôcť

a odhodiť srdca bôľ.

Ale noci sú pochmúrne,

ťažko zbadať jeleňa,

v čo poľovník tajne dúfa,

ale nikdy nenastane.

Mor a bieda,

kto by o nich nečul,

každý ich hádam zažíva,

a musí ich vypočuť.

Ale ja nie som básnik

ani prírodovedec,

čo by som tajne chcela

ale nikdy nenastane.

To trápenie mi žuje dušu.

Ako by to bola hmota!

Ja však som živá,

halo, som tu!

Každý skáče mi do reči,

jako by som bola vzduch.

Niečo hovorím,

a ostatní nepočúvajú.

I činy robím,

jasná vec,

Niekto ich ocení?

Ani len ten starec.

Ako je to možné?

Ako sa taká chyba mohla stať?

Mňa sa nepýtajte,

ja som tu obeta.

To i tŕň ruže

menej pichá,

ako to kde žijem,

samá pýcha.

Názor môj musí byť

hlboko skrytý,

Ak len čosi naznačím,

som hneď v nenávisti.

Kto to kedy slýchal?

Takto žiť?

Veď poviem vám

ako to malo byť.

Jeden s druhým spolu žiť,

deti, manželstvo,

ale žiadny prepych,

iba peňazí stačí málo.

Kde je láska,

tam je kvet,

o ktorý keď sa nestará,

nakoniec umrie.

I keď sú problémy,

tak to býva,

každý člen rodiny,

to sám prežíva.

Ale čo z toho keď

láska, srdca niet,

deti trpia,

a rozvod hneď.

Kto už na to dbá,

kto sa postará o ne,

chceli by to späť,

ale to nikdy nenastane.

Tak to čujte,

čo sa deje,

v tomto novom svete,

kto nehľadá nenájde.

Márne sa líška

dere do kurína,

keď sliepok nikde,

len klec ju čaká.

Márne vták spieva

nemá pre koho,

zostane naždy sám,

už je pre neho neskoro.

Ľudia už celkom sprostí,

len nakupujú,

všade sú z nich odpadky,

ničia tak prírodu.

Nikto nemá záujem,

len mobil, tablet,

plasty sú všade,

aj drevo z lesa preč.

Márne si želám,

aby bolo všetko inak,

som sama

a hlavne žena.

Kto už moje rady vyslyší,

Ani opití v tráve,

Kiežby aspoň kamaráti,

ale to nikdy nenastane.

Mámi ma táto pieseň,

pieseň večná,

čo by mohlo byť,

ale nikdy nenastane.