Brhlík
Nie, to nie byľ,
To len taký pahýľ,
Ach, kdežeby,
Svet celkom naruby.
Z výšky sa díva,
Hlavu jak sova,
Hore nohami,
Prejde stromami.
Krok sem, vpred,
Do boku skok,
Na konár sed,
To je ale pokrok.
Poštár dosť známy,
Letí končinami,
A celkom tajne,
Hovorí sa o ňom bájne.
Modrý plášť na chrbte,
Cez oko páska,
Nevydá ani hláska,
Jemu verte.
Z okna zahliadnuť občas,
Najlepšie v lese a v tichosti,
Za pár dní zas,
Áno, i nie sa bráni ľudskosti.
Temný temný hvozd,
Hlási tamten drozd,
Varuje brhlíka,
Drž sa od toho lesíka.
A poštu kto doručí?
Ono ťa to zmučí!
Vadia sa vtáky,
Zaťahujú sa mraky.
Vzal to rýchlou cestou,
Doniesol, čo mal,
Ale oklamaný vidinou,
Do kúta ho zahnal.
Ani človek, ani zver,
Bez báje a pover,
Len tma.
Len nič.
Prebudil sa na lesa kraji,
Nik sa tým netají,
Čo postihlo brhlíka tam,
Pozrel k húštinám.
Deň ako každý iný,
Sprvu nevinný,
A kŕč v svaloch,
Po pár týždňoch.
V pološere,
Podobal sa príšere,
Tie oči ako krv,
Videl, čo nie prv.
A nebol jediný, čo
Tak hľadel. I zver,
Ostatná, už nevedel prečo,
Už vie, čo to znamená.
Nie farby sýtosť,
Už nezdobila jeho plášť,
Tej kliatby hrdosť,
Zmyť mohol len dážď.