Blízko sa blýska

Hana Zemánková- Blízko sa blýska

Ta, kde humná

Kedysi stáli,

Stoja už len domy sály,

Dotklo sa mňa.

Jak to len ten blázon letí,

Čas, auto, peniaze,

Krikom nemým rozkáže,

Nik nepochváli.

Sem tam zdá sa byť,

Okolie zelené,

To spomienky dávne.

Svet jak z vaty.

Pamätáte časy?

Vy viac ako my,

Bez svetla tmy,

Ščil si trháte vlasy.

Ťažko my teraz,

Spraviť vieme,

Ešte veľa nevieme,

Naučíme sa raz.

Ako v prírode sa chovať,

Ako veci vážiť si,

Pomáhať navzájom si,

Ako blížneho milovať.

Ako počuť vtáčí štebot,

Ako pekne poďakovať,

Vážiť si, že môžeme jestvovať,

I lacných bot.

Máme veriť

Neistej budúcnosti?

Aké sú to ľudské cnosti,

Prácu rovnomerne rozdeliť.

Každý podiel,

Spraviť človek,

Bez ohľadu na vek,

Bez ohľadu na rozdiel.

Koľko vekov,

Nám zostáva?

Sme silná zostava?

Vydržíme bez našich prostriedkov?

Vari sa blýska

Na lepšie časy?

Zdravie nám kvasí,

Do telky civieť zblízka.

Zabíjať tulene,

Pre drahé kožušiny,

Či pre slonie kly,

Neoplatí sa nám, veru nie.

Čo z toho?

Zas zelené papiere?

Lietalo by perie,

Keby ľudstvo bez toho.

Nešťastní my ľudia,

Tešiť sa z maličkostí,

Radšej riešiť starosti,

Koho kedy súdia.

Stále ďalej plienime,

Bez zľutovania,

Či vďakyvzdania,

Však my raz zhnijeme.

Až odíde roj včiel,

Lístie padať prestane,

Vietor pozastane,

Tak náš čas nadišiel.