Bez hlasu

V ruke stískam
To krehké čudo,
Čo vo mne bolo,
Čo tam nečujne bilo.

 
Spretrhané nitky,
V kolene hlasiviek,
Odrážajúc moje návyky,
Teraz nik si nespomenie.

 
Vinú sa mi,
Obtáčajú krivky,
Drhnú ma,
Ale nepoviem nič.

 
Vykričané do morku,
Krivé v tôni,
Ony nedriemu,
Ale samé zostali.

 
Zanikli.
Pretože nik ich nepočul.
A tak včely,
Stratili svoj úľ.