4 nohy a 1 chvost

Hana Zemánková- 4 nohy a 1 chvost 

Kto vedel ľúbiť,
Kto sa vedel postarať,
Určite vedel i sľúbiť,
Určite vedel i rozplakať.

Kto toto nezná,
Nie je hodný cti,
Ako je vec jasná,
Z mojej dávnej mladosti.

Jedno dievča by vám,
Veru povedalo,
Ako to chodilo,
Za takých skorých rán.

Ona vie ako to bolo,
Ona vie čo sa stalo,
Či pekla zažilo,
Alebo sa neba dožilo.

Ona vám povie,
Čo vám treba,
Ten sa to dozvie,
Čo nemá rád seba.

Ona za to nič,
Nepýta,
Ani za mladosti bič,
 Drahého mýta.

Ona báje mluví,
Ona ich píše,
Ona nie ako vy,
 Ona z inej ríše.

Kto sa ma nebojí,
Ona vraví,
Tak ten obstojí,
 Postavte sa tu, milí moji.

Keď ešte mladá,
Ale nie mať,
Chodiac po humná,
 Príbehy zametať.

Kde tu sa hmýri,
Zrnko slovka,
Ale to ešte nehovorí ti,
Ako je to zvonka.

Kdysi som aj inak,
Vyzerala, hlaď,
Tam sa pozri tak,
Inakšia na pohľad.

I viac som zabehla,
I viac zniesla,
Nad oblaky sa niesla,
Už nie som v tom zbehlá.

A ja nie som sen,
Kiežby som bola,
A to pre teba len,
 By som existovala.

A či vidíš,
Či mi niečo chýba?
Nie len čo vo vnútri vidíš,
 I keď to nie je chyba.

Veď pozri,
Lepšie sa prikloň,
Nebuď lenivý,
 Nech nečujem ston!

Ta ja ti ukážem,
Ranu môjho tela,
Na, tu ti kážem,
 Pozri, ľa ľa.

To nie je z vojny,
Ani zo zlyhania,
To je zo samoty,
 A utrpenia.

Pravda, môjho,
Koho iného,
Ja si za to môžem,
Ešte ti niečo ukážem. 

Poď, syn môj,
Tu je to miesto,
Tu je žiaľ môj,
Čo vidno neisto.

Áno, dobre rozumieš,
Tu som skonala,
A čo ty ešte vieš,
 Že ja som tu byť už nemala.

Áno, ja som blud,
Blud tvojej mysle,
V spomienkach si a buď,
Kým nie je ešte zle.