Prvá a posledná

Hana Zemánková- Prvá a posledná 

 Ty si tá čo

Drví moje pliagy,

Srdca skazy, 

Nechce nič za to

Lež lásku moju

Ktorú si zaslúži, 

Okolo mňa krúži,

Dňom i nocou

Iba s ňou

Zaspávam pri nej,

Snívam o nej,

Hladím ju dotykom

Čo si vyžiada

Ale aj chce, 

Vždy aj dostane,

Jej vždy dám

Útechu pred inými

Čo za to nestoja, 

Sami nemajú pokoja, 

Nevedia si poradiť

A preto chodia za ňou

Myslia si, 

Že spasí ich

Pred ich vinou

Čo sami si neustrážia,

No ja im ju nedám,

Ja sa jej nevzdám,

Ja ako jej páža

Ale ako aj pán

Ale navždy rodiny člen, 

Večný to sen, 

Patrí len nám

Ktorý sme si vysnili,

Každú prechádzku,

I malú hádku,

Len sme prosili

O zľutovanie tej druhej,

Tož sa dialo málo,

Ale za to stálo,

Žili spolu ďalej

Krásne, i v myšlienkach,

Na lúkach s včelami,

Vo vode s kameňmi,

Nekonečných objatiach

Čo zahrejú

Ma aj keď nie si tu, 

Necítiť srsti vôňu, 

V duši sa rozlejú

Ako mlieko teplé 

Čos keď si pila 

A pritom chlipla, 

Fúzy biele

Okolo pusinky, 

Teba celej, 

Tak nádhernej, 

I tie tvoje krivky

Neskoršie čo boli, 

Hladila som každú, 

Tvorili ťa celú, 

Nehrajú v tom žiadnu roli

To skôr tvoja povaha, 

Láska, česť, dobrota, 

Nikdy nie samota, 

Kvitla v tebe odvaha

Ktorú si aj mne 

Dávala keď som potrebovala, 

Aj ty si sa mi žalovala, 

Stála pri mne

Hoc to nebola

Celkom tvoja povinnosť, 

Vyhrávala v tebe oddanosť, 

Preto si bola

Taká skvelá 

A stále si, 

Vo vnútri hreješ mi, 

Stále veselá

Si moja, 

Telíčko malinké, 

Dušička pri mne

A ja tvoja

Navždy, ver tomu, 

Ľúbim ťa, 

Čakaj ma ta, 

Budeme tam spolu.