Origami

Daj mi do rúk

Kúsok papiera a

Ja ti z neho niečo

Vyrobím.

Napíšem list,

Báseň,

Príbeh,

Nakreslím,

Či vytvorím obraz.

Niečo už z toho

Vznikne. A bude

Stáť za to.

Veď život si

Tvoríme, ako aj

Z papiera.

Pokrčený výraz,

Popísaný charakter,

Roztrhaná duša,

Či formovanie osobnosti.

Sme krehkí a tvárni,

A ostatní na nás

Zanechajú stopy.

Dajú sa vygumovať,

A niektoré nie.

A chceme?

Ostré hrany a

Farba neznamenajú luxus. Vždy

Sa môže potopiť,

Či zhorieť. Záleží

Na dobrom materiáli.

A čo nás robí neporaziteľnými? My sami.

Je a aj nie je

Jedno, koľko ohybov

Na sebe máme za

Náš život. Cieľ, či

Výsledok je dôležitý.

A spomenutý materiál.

Niekomu ťažko pomoci

Sa dostane, keď sám

Sa ohnúť nechce.

Je pevný? To sa ešte len

Ukáže.

Koľko strán máme

A akú hrúbku?

Sme vôbec použiteľní?

Stratíme časom jas

A farbu? Budeme i

Tak vynikať a

Niesť to, čo nám

Bolo súdené?

Sme strašidelní na pohľad,

Či sa nám smejú?

Ani origami nezložíš

Zas a znova rovnako,

Tak i každý

Z nás je iný. Nikdy

Nebudeme ako predtým,

Ak sa rozhodneme inak.

Ak nie sme správni,

Rozpadneme sa hneď.

Musíme vážiť každý krok.

Ak spomienka sa

Nezachová, ľahko sa

Potom vytratí a

Rozpadne. I papier.

Môže byť skladačiek

Tisíc, ak nie milión,

Ale len najodolnejšie

Zostanú. Je to

Tak aj u nás?

A čo ešte len príbehy?

V nich napísané. Len

Najlepšie sa budú niesť

Z úst do úst. Roky.

Pamiatka, Činy za

Život, spomienky,...

A správny materiál,

To nás robí tými,

Kým sme.

Ako papier. Ako

Origami. Tak je

To aj s nami.

Tak je to s nami

Takmer.