Oheň a voda alebo Ruža a šíp

Ako sa cítiť, 

A ako bdieť, 

Čomu sa dá rozumieť?

Je láska cit,

Či ponaučenie?

Dá sa obom vyhovieť?

Ako vedieť,

Kade ísť,

A kde sa nestratiť?

Je možné odolať, 

Je naozaj?

Je odolať možné?

Je možné to skryť, 

Keď je to tak silné, 

Lano z ocele?

Jestvuje snáď recept, recept na ukončenie toho trápenia, alebo ešte viac, vzbudiť toho nádej, a tvoriť, tvoriť nezmyselné nitky, čo azda nemajú konca, namýšľať si, že je to ilúzia, čo mení sa na skutočnosť a naopak, cítiť ako ten piesok času uniká a zaniká a znovu vzniká a rodí sa z neho to, čo bolo predtým ba i horšie, či je to lepšie?Bude mať táto ruža stred, čo je toho koncom? A je možné sa tomu brániť? A chcem sa tomu brániť? Vytrhnúť to ako pýr a nechať uschnúť na krutom slnci, alebo prelievať uschnutú kvetinu a dúfať, že znova bude žiť , rásť, rodiť? Tak čomu je možné veriť? Keď nie ani sebe?

Sú slová skutočné, alebo sa menia iba na šepot, čo ako ranná hmla sa časom vytratí a nik si ju nepamätá?

Bude srdce spokojné, lebo ho uspokojilo more sĺz a tá ťažoba času, alebo to dokáže nevinné objatie, kedy sú si srdcia najviac blízke?

Kde je začiatok? Kde je koniec? Jestvuje vôbec niečo také, Alebo aspoň podobné?

Dokáže niečo ten cit zapáliť, alebo keď je toho veľa, uhasiť?

Dokáže vodu prebudiť oheň, alebo voda umlčať oheň?

Je vôbec niečo medzi tým?

Existuje spojenie aj odlúčenie?

Dá sa existovať na dvoch miestach naraz, alebo je to sen?

Premení sa šíp v kvet, alebo naopak? Čo ma viac zasiahne? A vôbec, stane sa niečo? Budem čakať.