Oči ako nebesá,

Čo vzhliadajú sem,

Všetko im zdá sa,

Ako nekonečný sen.

Hľadajú niečo nové,

Čo by uchopili,

Spievali by mnohé,

Srdcom vítali.

Alebo zahubili možno,

Rozdrvili sťa kameň,

Zaplakalo by ono,

Keď by neprišli preň.

Oči medúzy,

Pália, ničia,

Prach nesú si,

Vytvoria súsošia.

Netvoria ich farby,

Priestor neznajú,

Radosť poznať mali by,

Nech mámenie nepijú.

Si tým čím si,

Ty sám otváraš okná do duše,

Ak zavrieš si ich,

Nečakaj, že ti niekto pomúže.

Zamkni sa v sklepe,

Tam je zima a tma,

Ako mucha na lepe,

Budeš tam chytená.

Oslepí ťa pýcha,

Oslepí ťa hrdosť,

I bolesť, čo sa toho týka,

Až toho budeš mať dosť.

Dobrú noc a sladké sny,

V tej samote tvojej,

Mnoho takých je na Zemi,

Slepých zamorenej.