Nemenné sily
Pudy prostého pôvodu
Ich smieme nazvať.
Aká to obyčajnosť!
I v tom je jas.
Kde pobrali sa,
Toť zabudnutá otázka,
Avšak trvajú v
Slabom impulze.
Kolotoč bez hnania,
Cyklus prírody,
Spadáme my,
Hoc bez zmyslu konania.
Pretvráranie k obrazu
Vlastnému, ale i
Tak je to inak.
A bude, pravda, narušene.
Hrdza opadá časom
Vo vrstvách a
Odhalí minulosť.
Kruté.
Len povzniesť sa do
Výšin fantázie,
Na lane, v sne,
A dačo to už prinesie.
Ráno príde,
Zima a jar,
Ale uzol všednosti
Zostane.
Možno nechcene,
Ale to tak je
Pre zachovanie
A proti úhynu.
Prijať slučku prírody.
Je na nás, či sa
Budeme hojdať, abo
Kolom krku nosiť.