Láska
.
Hana Zemánková- Láska
Nedokážem bežať...
Nedokážem dýchať...
Za tebou a
Pre teba....
Každé ráno, bez teba...
Túžby, bez teba...
Myslenie, bez teba...
Tajomná prázdnota...
Rev! ...
Bi! ....
Sta hnev!
No mňa nezlomíš...
Cele tie noci,
Prebdené, lámajúce...
A ty kde?
Topíš sa v mojej hrudi...
Nič neznamená viac
Ako tvoje ruky,
Čo pohladia mi líce
A cítiť ich na mojom tele....
Či tvoje oči,
Jasné i tajomné,
Láskavé a živé,
Jasnosť mojej radosti...
Či tvoje ústa a jemné pery,
Ktoré vždy poláskali...
Tie nádherné slová, úsmev na tvári,
Aj hľa, i môj žiari!
Plač, toť ma len premáha,
Vždy keď spomeniem na teba...
Tak veľmi, to ukrutne túženie,
Sta svetlo, hneď zhasne....
I spomienky už len spomienky...
Dotyk už len dotyk....
Slová už len slová...
No láska, tá už navždy...
To jemné šteklenie,
Hlas z tvojho vnútra,
Sta pramienky tvojich vlasov
Jemné čudesa!
Nič neznamená viac
Než tvoje činy,
Chrabré, ako rytier
Nezlomne...
Či tvoje srdce,
Čo tak vie vrúcne, verne milovať,
Nezpáli ma,
Vždy však bude horieť...
Láska z neho sála!
Ako magnet,
Pevná i príťažlivá,
Ťažko jej odoprieť...
Pri tebe vždy taka šťastná
Smiem byť,
Cítiť sa chránená,
Milovaná...
Ruže tŕň,
Do vnútra si mi svoj dal,
Hľa, ako hlboko,
Ťažko ho vybrať...
Nie bolesť, len klam!
Z neho šíri sa-
Prečo noci prebdievam
Prečo slzy a túžba prelieza....
Darmo kričať!
Darmo sa trápiť!
Čo viac si želať,
Než s tebou byť.
Nikde ta však nenájsť...
Čo narodil si sa zo sĺz?
Ci ťažko povedať,
Prepáč, ale nedokážem ta milovať?
I viac ako ten tŕň páli ma,
Nemať ťa, len vidieť ťa...
Nedotknúť sa ta, len cítiť ťa...
Sta ako priepasť...
Pripútaný,
Ďaleko odo mňa,
Krátky i keď široký to most,
Neľahko ho prekonať...
Dlane spojené,
Nič neoddelí,
Nohy spútané,
Nik nezlomí....
Tvoja spontánnosť,
Sta hriech,
Tvoja sila,
Mocná, sta reťaze...
Ladný ako pierko,
Tichý sta nebo,
Láskavý, milý,
No menej milosrdný...
Ci rýchlosť,
Nepredstaviteľná,
Ci nehybnosť,
Priam dokonalá...
Búrka, i proti nej
Sa ty búriš pre mňa,
Hľa, i krok spred
Smrti ma dostaneš.
Keď teplo z tvojho vnútra
Tak príťažlivo sála,
Dotknúť sa ho,
Dych mi to chytá!
Ach, ako ťa len milovať!
Veľmi silné to jest!
Vždy si bol pri mne
Do náručia ma vzal.
I vo hviezdach ta vidieť
Kvet sa rozvíja,
Les spieva,
Tak jest v hlbinách.
Už ani slovo!
Nikdy by nevyjadrilo,
Jaké city moje
Ku tebe jest....
Jablko sváru
By som za teba okúsila.
Ci na útes a
Z neho skočila.
Tys moja vlna, vlna radosti ....
Vlna, príval vznešenosti....
Hľa, ako na útes sa valíš,
No tvoja sila nepominie....
Čokoľvek mi smieš....
Pohladiť, pozrieť...
Milovať, no nie zomrieť...
Čo bude bez teba tento svet?
Kterému inému bych mala patriť?
Čo nevie slová, city vyjadriť...
To jest utrpenie....
Smrť....
Duša len tvoja....
Z hĺbky volá...
A ja načúvam!!!
Padám....
Vôňa, to tvojho tela..
Sta jest jemná
A pritom nemá, teplá..
Vždy priťahuje ma...
Môjho srdca boľ,
Vždy si ľahko premohol....
Tanec plný vášne....
Privinul si ma k sebe...
Nemožno ťa milovať?
Nemožno ťa cítiť?
Tak mi dušu radšej vziať
Než ďalej trpieť nechať.
Ty jest ako slnko
Ktoré nikdy nezapadne
Žiari, hreje
Vlasy blonďavé.
Ty kvet môjho dňa,
Tlkot môjho srdca,
Duša z môjho vnútra,
Láska môjho života.