Mladosti a zmary

Hana Zemánková- Mladosti a zmary

Cítim sa sťa

Prázdna knižka,

Ktorú nik nenačal,

Ani len mníška.

Moje srdce planie,

Hneď pri prvom pohľade,

Ale stoj nepovie,

Keď je už pozde.

Ešte nevie čo

To všetko má byť,

Povie si no a čo,

Môcť ho zraniť.

Hlad má veľké oči,

Neskúsil ešte to,

Sýtosti moci,

Kŕče postihli ho.

I nápoj motavej hlavy,

Čo nevie kam skočiť,

Ale je hravý,

Nevie kedy skončiť.

Či kedy prestať smiať,

Vedieť o veciach vážnych,

Čo uraziť smú ostatných,

Nepodarí sa len tak zmiasť.

Nedarí sa ti,

Či už v práci, doma?

To všetko zdá sa ti,

Ubehne to jak voda.

Brať veci s rezervou,

Nikdy nevieš čo stať

Sa môže nocou

Kým ty budeš odpočívať.

Kašli na blbosti,

Čo prinesú ti starosti,

Isté sú to slabosti,

Tvojej malej osobnosti.

Prestaň sa stále za niečím hnať,

Podarí sa ti to akurát odohnať,

Preto tomu daj čas,

Ale stihni to aj včas.

Užívaj si každú minútu,

Čo stráviš tu,

Viac takých nebude,

Ale zostaň aj v kľude.

Využi čas efektívne,

Či vonku alebo v práci,

Hlavne aktívne,

Bez nijakej pomoci.

Každý už dačo zažil,

Každý dačo skúsil,

No ešte si nezaslúžil,

A hľadať ďalej musí.

Hnev a plač ti

Kazia dušu i telo,

Preto radím ti,

Staraj sa o ňu i o neho.

To nie sú

Báchorky snov,

Rady ti prinesú,

Isto prídu i za tebou.