Kukučka

Ako to už chodí,

V dutine, blízko vody,

Hniezda majú obyvatelia,

Vtáky, šikovní stavitelia. 

Čo námahu si dali s tým,

Usadiť sa, mláďatami, 

Kolom frmol, 

Nikoho vôkol. 

A aké čudo,

Veľké ako hniezdo,

A vajce ta,

Rodičia si nevšimli. 

Odletela kukučka, 

Nie je dobrá opatrovateľka, 

Zbavila sa vajíčka,

Jej nasledovníčka. 

Cudzí sa starali nemálo, 

Kŕmili, že to za to stálo, 

Pre votrelca,

Známeho spevavca. 

Rástla ona priveľmi, 

Tlačila sa s nevlastnými, 

Miesta nedostatok,

A to ešte len začiatok.

Pod ťarchou s praskaním, 

Povolili konáriky, 

Neboli určené pre výchovu,

Nie pre kukučky. 

Už už ho tlačila von,

Kukučka vrabčeka, 

Nevinného bračeka, 

No prišiel zlom. 

Vypadlo mláďa kadesi,

Nikoho ktože si,

A ani povšimnutie, 

Na vtáča kukučie. 

V ľaku na mieste,

Sedelo na lúčnej ceste,

A na odchod neraz,

Na hlavu padlo na doraz.

Červíky chytať nevedelo,

Umývať sa mu nechcelo,

Čo oň postarané byť malo,

Nuž, to nevyšlo.

Postrachom hmyzu,

Zažíval krízu, 

Ale pred dravcom, 

Takmer be úniku. 

Na ďalšiu jar,

V hniezde dar,

Ale nie v cudzom ako ona,

Od kukučieho zákona. 

Nemusela hľadieť, 

Nemusela bdieť, 

Čo s jej deťmi bude bez nej,

Podobné sú dosť jej.

A jej príbehu vypočutia, 

Ako s ako zohralo mimo osudu,

Neupadne do zabudnutia,

Z vymaneného pudu.