Čmeliak

Na jeho krídlach,

Niesol sa život,

Vedel o rastlinách,

On pri nich kvitol.

Zaletel hore,

Dole potom,

Lúka ako more,

Letel tým svetom.

Jeho poslanie jasné, 

Aby kvety boli šťastné, 

Peľ sa mu lepil,

Na nohy, ich zdobil.

Udalosť nešťastná veliká, 

Narazil na človeka,

Kým stihol ujsť do bezpečia,

Ublížila mu zver človečia. 

Hlávka ho bolela nemálo,

Chýbalo mu tykadlo, 

To ešte nič,

Krídla sú pryč. 

Smutný a biedny, 

Potuľoval sa v deň letný,

Len na svojich nôžkach, 

Spovedal sa stonožkám. 

I tak smieš opeľovať, 

A pritom veselo vyspevovať?

Zdal sa byť stratený,

A tak ho nechali. 

Zahľadel sa k oblohe,

Vystavil telo námahe, 

Sledoval kobylku, 

Skákal i on na byľku. 

A peľ sa niesol sám,

Čmeliačik nadšený, 

I keď sa nedostane k výšinám,

Nie je celkom stratený. 

Podivný hmyzí tvor,

Skúmal ho doktor,

Vzal ho do náručia, 

Div ho ruky nepopučia. 

To vám bolo utrpenia, 

Akupunktúra ako ihly,

Klietka to vitrína, 

Údy sa ani nemykli. 

Mohol sledovať on,

Ľudí, čo ho nezaujali, 

Blížil sa jeho skon,

Všetci to vedeli.

Naraz rachot,

Sklo rozbité, 

Zvuk to bzukot,

Bratia a sestry milované. 

Odniesli ho ta, 

Kde je lúka,

Taká rozkvitnutá, 

Potešila ešte raz čmeliaka. 

Sedel on na kvete,

Sledoval slnka západ,

Krásne je v tom svete,

Nevrátil by sa nazad. 

I bez krídel,

Sa lietať dá, 

Dostane i prídel,

Ak sa poddá.