Búrky časov dávnych

Hana Zemánková- Búrky časov dávnych

V diaľke vidieť isté mračná,

Čo to zase bude?

Žiadna búrka značná,

Môcť byť v kľude.

Tam, kde štíty

Naše sa týčia,

Tak tam chodiť ony,

Tam ony kričia.

Kričia - vari

Ste vy, syny,

Slovenského rodu?

Keď nebojujete za práva národu?

Všetci, kto sa

Sem hlási,

Kričať a postaviť sa,

Že my sme Slováci!

My, národ živý,

S hrdou históriou,

Ani vlások sa neskrivý,

Pľúca naplnené pýchou.

Vari nemáme byť

Za čo hrdý?

Vari sa máme hanbiť?

Tak radšej umrieť, ako žiť.

Či sa máme

Toho všetkého vzdať?

My sa nedáme,

Budeme bojovať!

My, národ Slovenský,

Čestne prehlasujeme,

Že my niet zápalky,

My ďalej horíme!

Tak jako náš Štefánik,

Bojoval statočne,

Tak to náš spevník,

Do boja nás pohne.

Tak jako náš Štúr,

Jazyk nám dal,

Tak bariéry múr,

Každý prekročiť by mal.

Čo by na to povedal

Sládkovič?

Určite by sa rozhneval,

Že to bolo na nič.

A čo Botto?

Ľalija už v podzeme,

Sami za to

Si môžeme.

Krútia hlavou,

Nemajú slov,

Keby tu boli

Isto by to napravili.

Čo znie do uška,

Ladí a hraje?

Predsa hymna od Matúška,

Útroby rozochveje.

Čo je toto za štát,

Čo je to za vládu?

Každý býval brat,

Ščil závidí aj krivdu.

Bolieť ma smie,

Srdce moje,

Keď vidím čo sa deje,

Duša zahmlie.

Ak takto ďalej,

Budeme žiť,

Nemáme už žiadnu nádej,

Ako toto prežiť.

S hrdosťou a pýchou,

Nie sme si toto,

To niet žiadne bremeno,

Ale naše dedičstvo!

Čo zanecháme,

Deťom našim?

Čo im dáme

Keď nebude nič?

Pestujme si našu

Kultúru a bohatstvo,

Dať aj dušu,

Ak by stať sa malo.

Slovenský národ,

Prebudiť sa smieš,

Aby niečo zostalo,

Keď raz odídeš.

Slovenský národ,

Spievaj a teš,

Že učiníš náš zrod,

Ty to dokážeš!

Hlásaj naše

Poklady krajiny,

Potom zdvihnúť čaše,

Smieme len my.

Ja hrdá na to,

Že Slovenka som,

Stojí to za to,

Pyšná veru som.

Nech doliny i kotliny

Hučia do neba,

Že my nie sme iný,

Bojujeme spolu i za seba.

Tak národ Slovenský

Na tradície nezabúdaj,

Nech počuť blesky

A nikdy sa nevzdávaj!